Prvé dojmy
Počas testovania auta som si všimol viacero detailov v interiéri, ktoré na mňa urobili dobrý dojem, ale našlo sa aj pár vecí, ktoré by som riešil inak. Oceňujem najmä to, že konštruktéri ponechali palubnú dosku v pomerne tradičnom duchu a dotykový displej do nej zakomponovali prirodzene. Nepôsobí to tak, že by tam obrazovka bola dodatočne prilepená bez väčšieho premyslenia. Praktickým bonusom je aj poloha výduchov klimatizácie, ktoré sú umiestnené vyššie, vodič alebo spolujazdec si tak môžu nastaviť fúkanie vzduchu celkom podľa seba.
Interiér.. môže byť
Centrálny displej má uhlopriečku 12,3 palca, no pri používaní som mal pocit, že reakcie systému by mohli byť svižnejšie. Ani samotné rozhranie mi úplne nesadlo a niektoré virtuálne tlačidlá sú podľa mňa zbytočne malé. Naopak, potešil ma kompaktný volič prevodovky na stredovom tuneli. Páčil sa mi aj volant a sedadlá, no ich vzájomné nastavenie si vyžaduje trochu kompromisov. Volant sa totiž dá nastavovať len smerom hore alebo dole, takže som si musel vybrať medzi pohodlnou polohou nôh alebo ideálnou vzdialenosťou volantu. Navyše by som uvítal, keby bol jeho sklon o niečo viac kolmo orientovaný smerom ku mne.
Praktickou vecou je vyhrievanie volantu aj sedadiel. Síce ponúka len jeden stupeň intenzity, ale ten je naozaj výrazný, niekedy som ho už musel vypnúť pretože mi doslova “horelo pod zadkom.” Niektorým vodičom môže prekážať, že auto nepodporuje bezdrôtové zrkadlenie telefónu ani bezdrôtové nabíjanie. Mňa osobne viac rušilo, že digitálny prístrojový panel svieti aj pri najnižšom nastavení pomerne silno a pri dlhšej nočnej jazde je to po case naozaj nepríjemné, no na druhú stranu vás to aspoň drží v strehu :).
Vzadu je priestoru dostatok a sedadlá sú pohodlné aj na dlhšie presuny. Trochu ma však prekvapilo, že cestujúci majú k dispozícii len jeden USB port a chýba tam aj stropné osvetlenie interiéru, ktoré považujem za “must have” najmä v roku 2026.
Zaujímavá hybridná technika
Pod kapotou som mal možnosť vyskúšať pomerne netradičný hybridný systém. Základom je atmosférický benzínový štvorvalec s objemom 1,5 litra a výkonom 75 kW (102 koní), ktorý dopĺňa elektromotor s výkonom 100 kW. Zaujímavé je už samotné riešenie prevodovky, ktorá má len tri stupne. V praxi to však dáva zmysel, keď pochopíte, ako celý systém pracuje.
Samotný spaľovací motor je dnes v tejto triede takmer raritou a to preto, že má štyri valce, nepoužíva turbo a pracuje s nepriamym vstrekovaním paliva. Je naladený tak, aby dobre fungoval v kombinácii s hybridným systémom, kde sa motor často zapína a vypína.
Do rýchlosti približne 80 km/h sa auto snaží jazdiť primárne na elektrinu. Až pri vyšších rýchlostiach sa zapína spaľovací motor, ktorý má špecifický zvukový prejav na ktorý som si popravde musel zvyknúť.
Pri jazde som si všimol, že keď sa spaľovací motor zapne, niekedy pracuje vo vyšších otáčkach, než by zodpovedalo rýchlosti auta a musím sa priznať, že mi to občas naozaj vadilo, najmä keď som cestoval po diaľnici. Maximálna rýchlosť je 168 km/h, ale ani jazda po diaľnici tempom okolo 130 km/h nepôsobí nijako trápiaco, len je motor o niečo viac počuť.
Ako funguje v reálnej premávke?
V každodennej jazde sa celý hybridný systém správal veľmi príjemne. Reakcie na plyn sú svižné a v bežnej premávke má auto dostatok energie. V meste je citeľná výhoda elektromotora, ktorý zabezpečuje plynulé a tiché rozjazdy.
Systém umožňuje nastaviť tri úrovne rekuperácie energie. Škoda len, že sa neovládajú pádlami pod volantom, ale musíte ich meniť v menu na dotykovom displeji, ktoré občas pôsobí spomalene, nereaguje a proste musíte mu dať čas na “prebudenie.” Po každom štarte sa systém automaticky nastaví na strednú intenzitu, ktorá je už pomerne výrazná. Mne osobne viac vyhovovala najnižšia úroveň, pretože auto po pustení plynu spomaľovalo prirodzenejšie.
Pri najvyššom stupni rekuperácie auto spomaľuje veľmi výrazne, takmer ako keby ste brzdili, a dá sa jazdiť prakticky len jedným pedálom. Niektorým vodičom to vyhovuje, ja osobne preferujem klasický spôsob jazdy, kde môžem viac využívať voľné rolovanie.
Pri mojom štýle jazdy sa spotreba ustálila na hodnote približne 5,5 litra na 100 kilometrov, čo je podľa mňa veľmi dobrý výsledok.
Podvozok ako silná stránka
Veľmi pozitívne ma prekvapil podvozok. Je naladený skôr na tuhšiu stranu, no zároveň výborne filtruje nerovnosti. Aj na horších cestách pôsobilo auto veľmi pevne, nič nebúchalo, karoséria sa nekrútila a interiér nevydával žiadne nepríjemné zvuky.
Spokojný som bol aj s nastavením riadenia brzdového pedála. Ten má síce technológiu „brake by wire“, takže medzi pedálom a brzdami nie je klasické mechanické prepojenie, no dávkovanie brzdnej sily je veľmi prirodzené.
Po niekoľkých dňoch testovania môžem povedať, že toto hybridné MG na mňa urobilo viac menej neutrálny dojem. Kombinuje relatívne príjemnú jazdu, zaujímavú techniku a dobrú spotrebu. Mojou najväčšou výčitkou však zostáva pomalší systém a koncept prevodovky, ktorý samozrejme môže niekomu vyhovovať a niekomu zase nie. Táto konfigurácia vás bude stáť 29 990€.
Foto: CarBlog.sk, Dávid Polkoráb
