Je väčšia, technologicky vyspelejšia a celkovo pôsobí ako auto, ktoré sa snaží posunúť o triedu vyššie.
Exteriér
Naživo pôsobí K4 Sportswagon väčšie, než by som čakal. Takmer 4,7 metra na dĺžku už nie je žiadny kompakt do mesta a na parkovisku si jej rozmery uvedomíte celkom rýchlo.
Zároveň však nepôsobí ťažkopádne. Práve naopak. Nízka strecha, široký postoj a pomerne natiahnutý profil jej dávajú športovejší charakter, než by som od rodinného kombi čakal.
Predná časť je typicky moderná Kia. Ostrá grafika svetiel, výrazný nárazník a množstvo horizontálnych línií auto opticky rozširujú. GT-Line tomu navyše pridáva ešte trochu agresivity, ale našťastie nie tak, aby z K4 vznikla akási predstava športového auta.
Najviac sa mi však páči bočný profil. Dlhá strecha a skryté kľučky zadných dverí robia veľa. K4 z niektorých uhlov pripomína skôr shooting brake než klasické rodinné kombi.
Aj zadok sa podaril. Svetlá sú výrazné, ale nie prehnané.
Na 18-palcových diskoch vyzerá GT-Line naozaj dobre. Áno, menšie kolesá by boli rozumnejšie na rozbitých cestách, ale vizuálne autu práve osemnástky sedia najviac.
Interiér
Po presadnutí dovnútra som mal podobný pocit ako zvonku. Toto už nie je jednoduchý interiér v štýle „hlavne nech je praktický“.
Palubná doska je široká, digitálna a vizuálne čistá. Pred vodičom je veľký displej, vedľa neho infotainment a medzi nimi menší panel klimatizácie.
A práve tu prichádza prvá vec, ktorá mi trochu prekážala.
Menší displej klimatizácie je z môjho pohľadu čiastočne schovaný za volantom. Nie je to tragédia, pretože teplota sa stále dá pohodlne meniť fyzickými ovládačmi, ale pri aute, ktoré má inak ergonómiu zvládnutú veľmi dobre, je to trochu zvláštne riešenie.
Naopak, veľmi oceňujem, že Kia úplne nepodľahla trendu všetko prekopať na dotykový displej. Hlasitosť, klimatizáciu a základné funkcie viem stále ovládať bez toho, aby som počas jazdy mieril prstom na malú ikonku.
Infotainment je rýchly, logický a po pár minútach som v ňom vedel všetko potrebné nájsť bez rozmýšľania.
Materiály sú slušné, hoci keď začnete cielene hľadať tvrdé plasty, samozrejme ich nájdete. Pri bežnom používaní však interiér pôsobí hodnotne a GT-Line mu pridáva trochu športovejšej atmosféry.
Veľmi dobré je aj sedenie. Pozícia za volantom je príjemne nízka a sedadlá držia telo lepšie, než by som od rodinného kombi očakával.
Vzadu je priestoru dosť aj pre dospelých. Za svojou vodičskou pozíciou som nemal problém s kolenami ani hlavou a práve tu je cítiť, že K4 oproti Ceedu citeľne podrástla.
Kufor ponúka v testovanej verzii 523 litrov. Nie je to rekord triedy, ale priestor je dobre tvarovaný a prakticky využiteľný. Po sklopení operadiel vznikne vyše 1 350 litrov, takže s bežnými rodinnými presunmi nebude problém.
Motorizácia + spotreba
Pod kapotou testovaného auta pracoval benzínový štvorvalec 1.6 T-GDi s výkonom 180 koní a krútiacim momentom 265 Nm.
Na papieri to nie je žiadna raketa, ale v reálnom svete som výkonu nikdy nepotreboval viac.
Motor má dobrý záťah už od nižších otáčok, na okreske vie byť svižný a pri predbiehaní poskytuje dostatočnú rezervu. Aj na diaľnici zrýchľuje bez zbytočného trápenia.
Problémom nie je motor. Problémom je skôr prevodovka.
Sedemstupňové DCT pri pokojnej jazde funguje dobre. Radí hladko, neotravuje a väčšinu času o ňom neviete. Lenže keď chcete náhle výkon, občas si dá nepríjemne dlhú pauzu.
Najviac som si to všimol pri predbiehaní. Zošliapnem plyn, čakám okamžitú reakciu a chvíľu sa doslova nič nedeje. Potom prevodovka podradí a auto konečne vystrelí.
Pri aute so 180 koňmi by som čakal pohotovejšiu reakciu.
Spotreba sa počas testu pohybovala približne medzi 7,5 a 8 litrami na 100 kilometrov. Pri pokojnej okreskovej jazde sa dá dostať nižšie, no v meste a na diaľnici jednoducho spotreba rastie.
Za mňa je to však pri tomto výkone stále rozumná hodnota. K4 sa nesnaží hrať na hybridný zázrak a spotreba tomu zodpovedá.
Jazdné vlastnosti
Nie je vysoko posadená, nenakláňa sa ako SUV a pri rýchlejšej jazde pôsobí stabilnejšie. V zákrutách drží stopu, predná náprava reaguje ochotne a riadenie je ľahké, no relatívne presné.
Nečakajte športové auto. Spätná väzba z volantu nie je nijako výnimočná a podvozok je naladený skôr na univerzálne používanie. A to je podľa mňa dobre.
Karoséria sa drží slušne a auto pôsobí istejšie než veľká časť rodinných crossoverov.
Aj na 18-palcových kolesách je komfort dobrý. Väčšie nerovnosti samozrejme cítiť, ale podvozok nie je zbytočne tvrdý. Naopak, pôsobí dosť vyvážene a najviac mu sedia kvalitnejšie okresky a diaľnice.
Dobre je zvládnuté aj odhlučnenie. Pri ustálenej rýchlosti motor veľmi nepočuť a hluk od kolies či vetra zostáva v rozumných kompromisoch. K4 mi preto najviac sedela ako svižné cestovné auto.
Záver
Kia K4 Sportswagon je podľa mňa vydarenejšia, než by sa mohlo zdať z jednoduchého označenia „nástupca Ceedu“.
Je väčšia, modernejšia a jazdne prepracovanejšia. Zároveň si však zachovala to najdôležitejšie, stále je to praktické kombi, ktoré nepotrebuje vysokú karosériu, aby bolo rodinným autom.
Páči sa mi priestor, posed, podvozok aj samotný motor. Menej ma baví váhavejšia dvojspojková prevodovka a pár ergonomických detailov v kabíne. Ako celok však K4 funguje veľmi dobrena vedel by som si ju predstaviť hlavne vo verzii 4X4.
Nie je to auto, ktoré vás zaujme jednou šokujúcou vlastnosťou. Skôr vás postupne presvedčí tým, že takmer všetko robí dobre. Je pohodlná, dostatočne rýchla, praktická a stále sa s ňou dá jazdiť aj trochu pre radosť.
Cenovka testpvanej verzie bola na úrovni cca 36 000€.
Foto: CarBlog.sk, Lukáš Geršič
