Po pár dňoch za volantom mám pocit, že Citroën na túto otázku odpovedal po svojom.
Exteriér
Naživo pôsobí nový C3 Aircross podstatne dospelejšie než jeho predchodca. Starší model mal v sebe viac hravosti a oblosti, nový ide tvrdšie po SUV výraze. Má vzpriamenejšiu prednú časť, vyššiu kapotu, jednoduchšie plochy a celkovo pôsobí hranatejšie. Páči sa mi, že Citroën z neho neurobil zmenšeninu nejakého veľkého prémiového SUV. Stále je to Citroën len trochu iný, trochu svojský, ale už nie taký „mäkký cukrík“ ako kedysi.
Predná časť má výrazný svetelný podpis a nové logo pekne zapadá do jednoduchej masky. Nie je to auto, za ktorým sa budú ľudia otáčať na parkovisku, ale má charakter a nepôsobí úplne lacno. To je pri aute tejto kategórie dôležité. Mnohé dostupnejšie SUV sa snažia zaujať prehnanými prelismi, falošnými výduchmi a optickým svalstvom, no C3 Aircross ide skôr cestou čistoty. Má širší postoj, slušnú svetlú výšku a v bočnom profile pekne vidieť, že konštruktéri riešili hlavne priestor.
Dĺžka 4390 mm je pri tomto aute kľúčová. Nie je to obor, no v porovnaní s typickými mestskými crossovermi už cítiť, že Citroën chcel posunúť C3 Aircross bližšie k rodinnému autu. V meste som stále nemal problém s parkovaním ani manévrovaním, ale zároveň som vnútri necítil ten klasický kompromis malých SUV, kde sa navonok tvária drsne, no vzadu sa dospelý človek cíti ako za trest.
Zadná časť je jednoduchá, trochu úžitková, no mne to k autu sedí. Nie je zbytočne prekombinovaná. Veľké piate dvere, praktický tvar karosérie, dobrý prístup do kufra. Je to dizajn, ktorý má pomôcť priestoru. Niektoré detaily pôsobia lacnejšie, najmä keď sa človek pozrie na jednoduchšie plastové riešenia alebo menej sofistikované zakončenia. Ale úprimne, pri aute, ktoré mieri na rodiny a rozumný rozpočet, mi to neprekážalo. Oveľa viac oceňujem, že karoséria pôsobí robustne, že auto má dobrý výhľad do strán a že sa pri každodennom používaní nemusím báť každého obrubníka.
Najviac sa mi exteriér páčil v tom, že vyzerá väčšie, než reálne je. To je dobrý trik. Na parkovisku nezaberá zbytočne veľa miesta, no pred domom alebo pred školou pôsobí ako plnohodnotné rodinné SUV. A presne tento psychologický efekt bude podľa mňa pre veľa zákazníkov dôležitý.
Interiér
Interiér je navrhnutý s celkom jasnou logikou: veľa priestoru, pohodlné sedenie, jednoduché ovládanie a čo najmenej zbytočného divadla.
Za volantom som si rýchlo našiel dobrú polohu (narozdiel od jeho nemeckej “dvojičky”). Sedí sa vyššie, čo sa k charakteru auta hodí. Výhľad dopredu aj do strán je slušný a pri jazde v meste som mal dobrý prehľad o rohoch auta. Volant je príjemný do ruky, prístrojová doska jednoduchá a obrazovka infotainmentu nepôsobí ako cudzí tablet narýchlo prilepený na palubovku. Oceňujem, že Citroën nenechal všetko iba na dotykovom displeji. V aute, ktoré má slúžiť rodine, je jednoduché ovládanie klimatizácie a základných funkcií veľké plus.
Sedadlá sú typicky citroënovské, škoda, že neboli vyhrievané. Mäkké, široké, komfortné. Nie sú športovo obopínajúce, a ani sa o to nesnažia. Pri dlhšej jazde mi vyhovovalo, že netlačia a že človeka nenútia sedieť v jednej presnej polohe.
Vzadu je viac miesta , než by som pri aute tejto veľkosti čakal. Dlhší rázvor cítiť najmä na priestore pre nohy. Dospelý človek si za mňa (183cm) sadne bez toho, aby musel robiť kompromisy s kolenami. Veľké dvere uľahčujú nastupovanie deťom aj manipuláciu s detskou sedačkou. Toto je presne tá praktická stránka, ktorú si pri krátkej skúšobnej jazde možno nevšimnete, ale pri reálnom používaní ju oceníte každý deň.
Veľkou témou je možnosť siedmich miest. Tu treba byť férový: tretí rad nie je zázrak pre dospelých na cestu do Chorvátska. Je to skôr núdzové alebo detské riešenie. Ale už samotný fakt, že v takto kompaktnom aute môže byť tretí rad, je zaujímavý.
Kufor v päťmiestnom usporiadaní dáva zmysel na bežný rodinný život.
Materiálovo je kabína zmiešaný príbeh. Na prvý pohľad pôsobí moderne a príjemne, no pri dotyku s niektorými plastmi je jasné, že Citroën strážil cenu. Tvrdšie plasty nájdete najmä nižšie a na miestach, kde sa ich bežne nedotýkate. Osobne mi to neprekážalo, lebo v tejto triede radšej prijmem tvrdší plast a lepšie sedadlá než mäkčenú palubovku a nepohodlný podvozok. Ale kto čaká prémiovú kabínu, ten je na zlej adrese.
Infotainment fungoval bez veľkej drámy. Grafika nie je najluxusnejšia na trhu, reakcie by miestami mohli byť svižnejšie, ale bezdrôtové prepojenie telefónu a základné funkcie sú vyriešené tak, aby vodič nemusel pol dňa študovať menu. A to je pri rodinnom aute podľa mňa správny smer, aj keď grafika infotainmentu vyzerala ako z roku 2010.
Motorizácia + spotreba
Testovaný charakter auta najlepšie sedí k hybridnej verzii 145 s automatickou prevodovkou. Papierovo to nie je žiadna raketa, no v bežnej premávke mi výkon úplne stačil. Trojvalcový benzín v kombinácii s mild-hybridným systémom pôsobí najlepšie v meste a pri pokojnej jazde. Rozjazdy sú plynulé, elektrická asistencia pomáha najmä v nízkych rýchlostiach a auto sa nesnaží vodiča otravovať zbytočným hlukom.
Najviac mi hybrid dával zmysel v premávke, kde sa často spomaľuje, rozbieha a brzdí. Tam vie systém pracovať nenápadne a príjemne.
Automatická prevodovka sa k autu hodí viac než manuál. C3 Aircross je pohodové auto a automat tento charakter podporuje. Pri bežnej jazde radí hladko, bez zbytočných trhnutí. Keď som od auta chcel viac dynamiky, napríklad pri predbiehaní alebo napájaní sa na rýchlejší obchvat, bolo cítiť, že pohonné ústrojenstvo potrebuje chvíľu na rozhodnutie. Nie je to nepríjemné, len to opäť pripomína, že toto auto je nastavené na pokoj, nie na naháňanie.
Spotreba ma príjemne prekvapila tým, že sa dá udržať v normálnych číslach bez toho, aby som jazdil ako elektromobilista s poslednými percentami. V meste a na prímestských trasách som sa vedel pohybovať približne okolo 5,5 až 6 litrov. Pri pokojnej okreskovej jazde sa dá ísť nižšie, na diaľnici už spotreba prirodzene rastie aj na 8/9 litrov, najmä pre vyššiu stavbu karosérie.
Motor má, samozrejme, aj slabšie stránky. Pri prudšom zrýchlení sa trojvalec ozve hrubším tónom a pri vyššom tempe už kabína nedokáže úplne zakryť, že ide o dostupnejší model. Na diaľnici pri vyšších rýchlostiach by som si vedel predstaviť lepšie odhlučnenie.
Jazdné vlastnosti
Jazdne je C3 Aircross presne taký, aký by som od Citroënu čakal. Komfort je na prvom mieste. Podvozok je mäkší, nerovnosti filtruje fajn a najmä v meste dokáže veľmi dobre zahladiť rozbité cesty, kanále, a priečne nerovnosti.
V čase, keď sa aj malé SUV často tvária športovo, pôsobí C3 Aircross skoro ako úľava. Nemá tvrdé tlmiče, nesnaží sa o ostrú odozvu na volante a neposiela do kabíny každú prasklinu asfaltu.
Hydraulické dorazy v pružení pomáhajú hlavne pri väčších nerovnostiach. Auto sa cez ne neprenáša surovo, ale s mäkším dozvukom. Nie vždy je to úplne dokonale utlmené, pri krátkych ostrých priečnych nerovnostiach vie zadná časť trochu odskočiť, najmä ak auto nie je naložené. Ale celkový dojem z komfortu bol veľmi dobrý.
V zákrutách treba rátať s náklonmi karosérie. Auto ide tam, kam ho pošlem, ale nerobí z toho zážitok.
A vôbec mi to neprekážalo. Pretože keď som spomalil a začal jazdiť plynulo, C3 Aircross bol vo svojom živle.
Najväčšou jazdnou kvalitou C3 Aircross je teda pokoj. Nie rýchlosť, nie ostrosť, nie emócia v zákrutách. Pokoj. A to je pri rodinnom aute vlastnosť, ktorú by som nebral ako slabinu, ale ako hlavný argument.
Záver
Nový Citroën C3 Aircross ma presvedčil najmä tým, že má jasne nastavené priority. Je pohodlný, priestranný, praktický, dostupný a dostatočne úsporný.
V interiéri nájdete tvrdšie plasty, pri rýchlejšej jazde sa karoséria viac nakláňa, diaľničné odhlučnenie by mohlo byť lepšie a tretí rad sedadiel treba brať skôr ako príležitostné riešenie. Lenže žiadna z týchto vecí mi nepokazila celkový dojem, pretože všetky vyplývajú z charakteru a ceny auta, ktorá bola necelých 24 000€, aj keď bez spomínaných vyhrievaných sedadiel, čo by som v tejto cenovke očakával.
Rodinné auto nemusí robiť veľké divadlo. Musí fungovať. A nový Citroën C3 Aircross funguje presne tam, kde to jeho budúci majitelia budú potrebovať najviac.
Foto: CarBlog.sk, Adam Jovankovič
